Čo to vlastne znamená, keď je pes reaktívny?

Stalo sa vám už, že ste boli na prechádzke so psom a zrazu začal ťahať, štekať alebo dokonca vrčať, keď zbadal iného psa alebo bicykel? Ak áno, je dosť možné, že máte doma reaktívneho psa.

Reaktívny pes je taký, ktorý reaguje prudko a intenzívne na podnety z okolia, ktoré vníma ako hrozivé alebo príliš vzrušujúce.
Ale pozor: reaktivita neznamená agresivitu. Vo väčšine prípadov ide o to, že pes je preťažený a nevie si s danou situáciou poradiť.

Dobrá správa? Za týmto správaním je vždy nejaký dôvod — a existuje veľa spôsobov, ako psovi pomôcť, aby sa vo svojom prostredí cítil pokojnejší a istejší.

Korene reaktivity – prečo je raná socializácia taká dôležitá
Reaktivita sa neobjaví len tak z ničoho nič. Vo väčšine prípadov siaha jej pôvod až do raného šteňacieho veku, konkrétne do tzv. obdobia socializačného okna.
Ide o kľúčové obdobie, keď sú šteniatka mentálne aj emocionálne pripravené objavovať svet a vytvárať si asociácie – dobré aj zlé – ktoré si so sebou nesú po celý život.
Počas tejto citlivej fázy by mali byť šteniatka jemne a postupne zoznamované s rôznymi zážitkami: s rôznymi ľuďmi, inými psami, prostrediami, zvukmi, predmetmi, povrchmi či situáciami. Cieľom nie je ich preťažiť, ale v bezpečnom a kontrolovanom prostredí a vlastným tempom budovať ich emocionálnu odolnosť.
Pretože ide o veľmi citlivú a komplexnú fázu, nie je nič nezvyčajné, ak nedostatok skúseností vedie k jej neúplnému zvládnutiu.
A vedci to potvrdzujú. Výskumy v oblasti vývinu psieho správania ukazujú, že psy, ktoré prišli o pozitívne a dobre vedené zážitky v rannom veku, majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu problémového správania – vrátane reaktivity.
Preto je výber zodpovedného chovateľa alebo útulku a investícia do dôkladného vedenia šteňaťa jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môže majiteľ urobiť.

Ak potrebujete pomoc, obráťte sa na jedného z našich poradcov!


Ako rozpoznať reaktivitu: čo si všímať
Keď si predstavíme reaktívneho psa, vidíme štekot, vrčanie a výpady na vôdzke.
Lenže reaktivita nezačína tými nápadnými výbuchmi – ide o reakciu na emočné preťaženie, ktoré sa často prejavuje už oveľa jemnejšími signálmi.
Základom je naučiť sa čítať reč tela psa. Nepohodu alebo stres dávajú najavo napríklad olizovaním pyskov, zívaním, odvracaním pohľadu, čuchaním zeme alebo prenášaním váhy. Ak si tieto signály nevšimneme, pes môže prejsť do výraznejších prejavov: napnuté svaly, stuhnutý chvost, vypúlené oči či úplné zmeravenie. Štekot a výpady zvyčajne prichádzajú až ako posledné.
Užitočným pojmom je aj tzv. prah reaktivity. To je ten bod, kedy už pes nedokáže ďalej vnímať dianie okolo seba a začne reagovať impulzívne. Tento prah je u každého psa iný a mení sa podľa nálady, prostredia aj predchádzajúcich skúseností. Napríklad – ráno na pokojnej ulici pes zvládne prejsť okolo bicykla bez problémov, no v hlučnom parku ho to môže úplne rozhodíť.
Keď sa majitelia naučia rozpoznať včasné prejavy nepohody, môžu zasiahnuť ešte predtým, než situácia vygraduje. Vďaka tomu sú prechádzky pokojnejšie a pes sa cíti videný, pochopený a v bezpečí.

Život s reaktívnym psom – zvládanie a podpora
Žiť s reaktívnym psom môže byť náročné, no určite to nie je nezvládnuteľné – a môže to byť aj nesmierne obohacujúce.
Reaktivita nie je problém, ktorý sa dá „opraviť“ zo dňa na deň. Nie je to zlozvyk, ktorý treba odnaučiť, ale emocionálny stav, ktorý si vyžaduje pochopenie, podporu a postupnú premenu.

Prvým krokom je manažment. Znamená to nastaviť psovi prostredie tak, aby sa minimalizoval kontakt so spúšťačmi a zároveň sa budovali pozitívne zážitky. Vyhýbanie sa príliš rušným trasám počas prechádzok, udržiavanie odstupu od stresujúcich podnetov a umožnenie psovi oddýchnuť si – to sú jednoduché, no mimoriadne účinné stratégie.

Tréning by mal vždy vychádzať z moderných poznatkov o správaní zvierat a z empatie.
Súčasné prístupy pracujú s postupným zoznamovaním psa so spúšťačom v miere, ktorú zvládne, a zároveň spájajú túto situáciu s niečím príjemným – napríklad s maškrtou, hrou alebo pohladením. Tak sa môže pôvodná reakcia strachu či frustrácie začať meniť na očakávanie niečoho pozitívneho.
No nejde len o samotný tréning. Budovanie vzťahu a pocit emocionálnej istoty sú rovnako dôležité. Reaktívnym psom prospieva konzistentnosť, predvídateľný režim a aktivity, pri ktorých môžu prirodzene vyjadriť samých seba – napríklad čuchaním, objavovaním alebo voľným pohybom v pokojnom prostredí. Tieto momenty uvoľnenia sú kľúčové pre ich duševnú rovnováhu.

Záver
Pochopiť reaktivitu znamená vidieť psa za jeho správaním. Nejde o kontrolu ani o trestanie – ide o emócie, zážitky a nenaplnené potreby.
Či už pramení z vynechanej socializácie, nemožnosti slobodne komunikovať, alebo z každodenného nahromadeného stresu, reaktivita je signál. Signál, že náš pes je preťažený a potrebuje našu pomoc – nie náš odsudok.
Ak sa naučíme rozpoznať prvé náznaky, nebudeme veriť zastaraným mýtom a zvolíme premyslený prístup, môžeme reaktívnym psom poskytnúť lepšiu podporu. Môžeme im dať priestor, predvídateľnosť a nástroje, vďaka ktorým sa budú cítiť v bezpečí – aj vo svete, ktorý je pre nich často príliš. A vďaka tomu vybudujeme niečo omnoho hlbšie než poslušnosť: vybudujeme dôveru.

Každý pes si zaslúži byť pochopený. A každý majiteľ si zaslúži vedieť, že so správnymi informáciami a podporou je zmena nielen možná – ona už začína.